Každý z nás si minimálne jeden nepríjemný rozchod zažil. V našej spoločnosti však panuje názor, že ženy trpia oveľa viac a viac aj rozchod prežívajú. Prečo? Pretože sme emočnejšie? Pretože sme ženy? Nie je to úplne tak. Muži nesú rozchod a ukončenie vzťahu rovnako ťažko, ako my ženy. Možno ešte horšie. Neveríte?
Túžba je u oboch pohlaví rovnaká
Nedávna štúdia skúmala ľudí po nechcenom rozchode a to tak, že sledovala ich mozog prostredníctvom magnetickej rezonancie. Zaujímavým poznatkom tohoto experimentu bolo, že tak, ako ženy, aj muži stále túžili po svojich ex úplne rovnako. Veda má na to aj celkom logické vysvetlenie. Napriek rozdielnosti pohlaví v mnohých veciach, keď sa človek zamiluje, prestane uvažovať logicky. Má na nose tie povestné „ružové okuliare“, objekt jeho túžob je zidealizovaný a svet okolo je gombička. Tento proces zamilovanosti vykazuje rovnaké ukazovatele, ako závislosť napríklad na heroíne. Zamilovanie je teda v prenesenom význame závislosť. Preto je vysporiadanie sa s rozchodom také zložité.
Muži to majú ťažšie
Akokoľvek racionálne teda k rozchodu človek pristupuje, pokiaľ bol alebo je zamilovaný, odmilovanie sa nie je také jednoduché. Je to takmer rovnako ťažké, ako skoncovať so závislosťou. Navyše sú mužské emócie dlhé stáročia podceňované. Chlap má byť chlap – to je to, čo je vštepované malým chlapcom od útleho detstva a čo si berú za svoje aj v dospelosti. Niet sa čomu čudovať, že je pre nich potom veľmi problematické sa vysporiadať s hocičím emočným, keď takmer celý svoj život svoje emócie potláčajú alebo skrývajú. Zlomené srdce je podľa najnovších štúdii reálna vec. Je to veľmi lyrický popis toho, čo nastáva, keď stratíte milovanú osobu, ale náš organizmus naozaj pociťuje fyzickú bolesť v oblasti hrudníka na základe ťažkého emočného stavu. Aj muž cíti bolesť a je prevalcovaný emóciami a smútkom a nevie si s nimi rady. Slovenská spoločnosť je dosť konzervatívna, a preto to naši chlapi majú ešte ťažšie. S rozchodom si väčšinou musia pomôcť a poradiť sami.
Ohováranie je normálne
Fázy rozchodu majú muži a ženy trochu odlišné, ale najväčším rozdielom je to, že tie ženské majú svoj význam práve kvôli tomu, že keď sú na konci, žena je zase schopná normálne fungovať a pohnúť sa ďalej. Aspoň väčšinou. V tomto je každý človek individuálny. U muža je to však komplikovanejšie v tom, že neexistujú zaručené „chlapské rady“, ktoré by na toto fungovali a naozaj pomohli mužovi prekonať rozchod po všetkých stránkach. Klasicky sa muž opije s kamarátmi, potom sa snaží zamestnať svoju myseľ a rýchlo nájsť nejakú novú známosť alebo hneď niekoľko známostí, aby sa čo najskôr pohol vpred. Hlavným problémom ale je, že všetko sú to dočasné riešenia na dočasné zabudnutie. Trvá veľmi dlhý čas, kým sa s tým chlap emočne naozaj vysporiada. A preto stále naďalej utláča emócie, stáva sa z neho napoly zatrpknutý človek, alebo trpí potichu každý deň. Toto utrpenie môže prerásť do duševných ochorení a to úplne nebadane. Po rozchode, okrem smútku v tichosti, totiž muž pociťuje najmä hnev. Hnev je jediná emócia, ktorá je spoločensky prijateľná a nikto ho za ňu nebude súdiť, ale je iba súhrnom všetkých negatívnych emócií, ktoré muž po rozchode pociťuje, je nimi prevalcovaný a nevie ich pomenovať. Je veľmi časté, že počujete niekoho ako s hnevom alebo so zúrivosťou rozpráva o svojej bývalej priateľke a je to normálne. Ak máte teda pocit, že váš bývalý vás očierňuje a hovorí o vás s hnevom, nemusí to mať s vami nič spoločné. Je to pre neho iba nástroj, ako sa nezblázniť a dokázať sa postupne vyrovnať s rozchodom. Akonáhle tento hnev prejde do výsmechu a uťahovania, či uštipačných poznámok, je jasné, že muž sa pomaly, ale isto s rozchodom vyrovnáva. Nie je to síce pre druhú stranu príjemné, ale je potrebné sa nad to povzniesť.
